Geomorfológia

Najväčšiu časť chotára vyplňuje chrbát horskej skupiny Kráľovej hole - Orlová (1841 m n.m.), Stredná hoľa (1877 m n.m.) a Kráľova hoľa (1948 m n.m.). Ich dlhé chrbty strmo klesajú do úvalu, ktorý sa rozkladá ako plošina, mierne sklonená k rieke Hron.

Kráľová hoľa - mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ-západ. Na sever vysiela krátku rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá rázsocha cez Úplaz na Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom. Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad. Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Dôležitý triangulačný bod Slovenska, pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Pod vrcholom mala počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Udalosti 2.svetovej vojny pripomína reliéf na obelisku. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača je aj záchranná služba HS