Odev v obci sa od južnejších dedín Horehronia odlišuje väčšou strohosťou,je pomerne málo vyšívaný. Ženský i mužský odev v svojich základných odevných formách korešponduje s odevom susedných hornoliptovských a spišských dedín (Liptovská Teplička, Štrba, Lučivná) a dedín gemerských (Rejdová).
bol z domáceho plátna. Jeho vrchná časť obopínala hruď, spodnú tvorila z dielov strihaná sukňa.
z plátna malo hlbší výstrih bez rázporu, rukávy dlhé a bežne vysúkané nad lakte. Iba na sviatočných opleckách, ktoré sa šili z jemnejšieho kupovaného plátna, sa rukávy nad zápästím nadrobno nariasili a nosili sa spustené. Na oplecko sa v zime obliekal biely barančinový kožúšok (brusliak) s červenými aplikáciami.
patril k letnému sviatočnému odevu. V minulosti sa šil z brokátu (pretkávaného kovovými niťami), kašmíru, atlasu. V pracovné dni sa nosili miesto živôtika cez prsia prekrížená a na chrbte zviazaná veľká šatka z modrotlače, neskôr i menšie šatky z kašmíru, kartúnu, plátna. Až v prvej polovici 20. storočia sa začali nosiť živôtiky a k pracovnému odevu.
na sviatok bola v starodávnych časoch z bieleho plátna (kidľa) alebo z jemného zeleného súkna (postavica). Obe patrili k sobášnemu odevu nevesty. Vo všedný deň sa nosila sukňa z drobno vzorovanej modrotlače. Z novších kupovaných materiálov sa na sukňu používal rôznofarebný kvetovaný kašmír, obľúbené boli i pásikavé kartúny. V polovici 20. storočia sa sukne miesto naberania dávali strojovo plisovať.
do práce (šurcka) bola úzka, tkaná alebo pletená do pásov z domácej čiernej a bielej vlny. Sviatočnou širokou zásterou bola v minulosti šata zo vzorovanej farbiarčiny, naspodku ozdobená jednoduchou bielou výšivkou. Úzke pracovné i sviatočné zástery boli biele alebo čierne. Bielu zásteru (hantuch) z domáceho plátna zdobila naspodku farebná prietka a strapce. Na čiernej zástere (šurc) z glotu alebo kartúnu boli vyšité veľké pestrofarebné kvetinové motívy.
V zime si ženy obliekali trojštvrťový biely barančinový kožuch, zdobený červenými aplikáciami. Proti dažďu sa chránili plátenným obrusom. Novšou súčasťou bol podšitý kabátik s odstávajúcim šosom, ktorý volali bľuza.
Dievky nosili vlasy učesané na pútec, zapletené do trojpramenného vrkoča. Účes vydatých žien sa volal kontik - uzol na temene hlavy, ktorý tvorili dva pramene vlasov, tuho poskrúcané a zviazané tkanicou. Forme účesu zodpovedal čepec s malým naberaným dienkom, do ktorého sa strčil kontík, s a s čipkovou, na čelo priliehavou čelenkou. Čepiec sa vzadu uväzoval tkanicou so stuhami. Na čepiec sa podľa príležitosti uväzovali rôzne šatky. Doplnkom ženského odevu bol náhrdelník (patriky) z radov červených sklených korálkov.
Mužskou pracovnou i sviatočnou obuvou boli kožené krpce, v zime kapce z domáceho sivastého súkna. Okrem kapcov zhotovených po domácky nosili sa aj kapce s koženou podrážkou, výrobok miestnych obuvníkov. Sviatočnou obuvou boli čierne kožené čižmy.
V minulosti bolovýzdoby na mužskom i ženskom odeve málo. Výnimku tvorili farebné aplikácie na kožuchoch a kožúškoch a striedanie kontrastných farieb rôznymi tkacími a pletiarskymi technikami (ženské zástery z vlny či plátna, zápästky pletené na klátiku alebo ihliciach). Až v 1. polovici 20. storočia sa na zásterách a živôtikoch objavuje pestrofarebná výšivka plochým stehom.
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 |
3 | 4 | 5 |
6
|
7 | 8 | 9 |
10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
17 | 18 | 19 |
20
|
21
|
22 | 23 |
24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 1 | 2 |
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
27 | 28 |
29
1
|
30 | 31 | 1 | 2 |
3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 |
24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 1 | 2 |
Návštevnosť:
ONLINE:1
DNES:103
TÝŽDEŇ:2116
CELKOM:864562