Predstavujeme Vám Jozefa Ďurču

Je jediný žijúci šuster, ktorý ešte stále opravuje čižmy, kapce, topánky a inú obuv. Tomuto remeslu Jozefa a jeho o šesť rokov staršieho brata Mikuláša (dnes už nebohého) učil ich otec, ktorý bol vyučeným obuvníkom a v tom čase mal aj výučný list, aj keď v Šumiaci v tom čase bolo šesť šustrov.

Jozef Ďurčo už ako 6-ročný sa priúčal tejto náročnej práci. Veď neexistuje žiadne tajomstvo úspechu. Je to výsledok prípravy tvrdej práce a učeniu sa aj z neúspechu. Jeho život bol veľmi činorodý. Oženil sa s učiteľkou, ktorá pracovala v materskej škole. Popri výchove dvoch dcér, chodil do práce v Závadke, neskôr na družstvo v Šumiaci a pracoval aj na železnici Zvolen - Červená Skala. Ešte aj teraz je v DHZ ako požiarnik, 15 rokov bol členom FS Šumiačan, členom TJ Družstevník Šumiac a bol aj zástupcom starostky v obci.

Aj dnes má mnoho kamarátov, medzi ktorými je veľmi obľúbený pre jeho optimizmus a veselú povahu. Humor je jedným z prvkov génia, ktorý nosí v sebe. V živote sa musel vyrovnať so stratou milovanej manželky, no dnes svoje seniorské obdobie prežíva s priateľkou Hankou a teší sa z dcér a vnúčat. Vo svojom dome má dielňu, kde má všetko potrebné na výrobu pravých šumiackych čižiem a kapcov. Nechýbajú tam remene, podošvy, kopytá, mierky na čižmy, drevené a železné klince, postav na kapce či rôzne dláta.

Kto si chce dať vyrobiť takéto čižmy, Jožčo Ďurčík – takto ho volajú kamaráti aj známi, musí najskôr nohu odmerať, vystrihnúť tvar čižmy, zvlášť na lýtko a zvlášť na chodidlo. Potom začína šiť futro, vybíja dierky, zošíva a natiera čižmu, robí podšívku, dáva na spodok čižmy gumu a v záverečných prácach ich škrobí, lakuje a dáva ozdobné kycky.

Čo sa skrýva za nami alebo pred nami, sú len drobnosti v porovnaní s tým, čo sa nachádza vo vnútri v nás. A v jeho vnútri sa nachádza to, čomu sa hovorí odvaha. A my sa môžeme len hlboko skloniť pred jeho odvahou a majstrovstvom.

PhDr. Jarmila Gordanová

Foto: Šimon Bošeľa