Obsah

Predstavujeme Vám Helenu Kamzíkovú

Dnes Vám predstavíme Helenu Kamzíkovú, ktorá je v našom predstavovaní štvrtou ženou, ktorá sa volá Kamzíková.

V Šumiaci jej povieme aj Gregorová podľa mena je už nebohého muža. Po skončení základnej školy sa rozhodla, že bude kuchárkou. Keď dostala výučný list ako mnoho mladých dievčat sa v tom čase vydala, narodila sa jej dcéra Helenka, no jej život zasiahol tvrdý úder a ako 30-ročná ovdovela. Musela byť silná a svoj život upriamila na dcéru, ktorá jej dávala silu a chuť žiť. Veľkou oporou bola pre ňu jej mama a brat s rodinou. Možno si povedala, že lepšie je niesť bremeno so silným, ako ísť naľahko so slabým. Svoje bremeno niesla s Bohom, ktorý bol a aj je jej silou.

Práve sila a odvaha duše rástli v nej a upevňovali trpezlivo znášať každodenné ťažkosti. Popri práci sa venovala ručným prácam – krížikovej a plnej výšivke, ktorú praktizovala na plátno, tkaniu kobercov a prestieraní, štrikovaniu ponožiek a papučiek.

Keď bola rok a pol nezamestnaná, rozhodla sa, že vyšije plachty do kostola. Na snehobiele plátno vyšívala drobnými krížikmi krásne kvetinové motívy, ktoré jej ponúkla už nebohá Elena Mišečková. Pri kombinácii ladenia farieb jej zas poradila už nebohá susedka Mária Čubaňová. Keď vyšívala kostolné plachty, pri vyšívaní jej pomáhali aj švagriná Elena Gordanová a susedka Marka Voletzová.

Do dôchodku varila v školskej jedálni.

Teraz je už na zaslúženom dôchodku, venuje sa ručným prácam a malej 3-mesačnej vnučke Lilien. Vo svojom živote ju sprevádzala odvaha, ktorej dôležitou súčasťou bola aj opatrnosť, precíznosť a láska k Bohu.

PhDr. Jarmila Gordanová

Foto: Šimon Bošeľa, Andrej Magura