Najväčšiu časť chotára vyplňuje chrbát horskej skupiny Kráľovej hole - Orlová (1841 m n.m.),
Stredná hoľa (1877 m n.m.) a Kráľova hoľa (1948 m n.m.). Ich dlhé chrbty strmo klesajú do úvalu,
ktorý sa rozkladá ako plošina, mierne sklonená k rieke Hron.
Kráľová hoľa - mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier,
nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ-západ.
Na sever vysiela krátku rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline.
Na severovýchod sa tiahne dlhá rázsocha cez Úplaz na Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa
Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom. Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k
Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad. Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa
najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Dôležitý triangulačný bod Slovenska,
pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca,
Hornádu. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Pod vrcholom mala
počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni
a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Udalosti 2.svetovej vojny pripomína reliéf
na obelisku. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca
horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača je aj záchranná služba HS.
